Na A strane platne sú piesne Cítiš, krúti sa zem, Smoliar, Ťuk, ťuk, Až
bude pokosená tráva, Haló tam, Neplač viac, Výlety, na B strane skladby
Chvála humoru, Poď so mnou, Keď je zima, Jesenný úsmev, Kade chodieva
láska, Si dážď a Hviezdny sonet. V jednotlivých skladbách okrem Evy
Kostolányiovej spievajú aj Karol Duchoň, Peter Vašek, Michal
Dočolomanský, Lýdia Babuchnová, Edita Sláviková, Linha Singers, zbor
RT-VOX, hrajú TOČR Bratislava a Orchester Gustava Broma.
Slovenská populárna hudba má viacero tragických osudov, ale k tým
najsmutnejším nepochybne patrí životný príbeh Evy Kostolányiovej.
Mimoriadne krásna a talentovaná speváčka stihla za svoj krátky život
vydať jedinú profilovú LP platňu a podieľala sa s ďalšími kolegami na
niekoľkých desiatkach SP platní, čo bol najrozšírenejší dobový formát
prvej polovice 70. rokov 20. storočia. Z tejto kolekcie nahrávok
zostavil OPUS 45 rokov po predčasnej smrti interpretky jedinečný
vinylový album s názvom Poď so mnou, ktorý Juraj Čurný obohatil
rozsiahlym faktograficky objavným sprievodným textom. Platňa určite
poteší fanúšikov speváčky aj ďalších milovníkov 'duchoňovskej' generácie
slovenskej populárnej hudby.
Rodáčka z Trnavy Eva Kostolányiová (*2. novembra 1942) po skončení
strednej školy zamierila do Bratislavy a v roku 1960 sa stala členkou
tanečného súboru SĽUK. Popri zamestnaní súkromne študovala spev. Od roku
1961 bola speváčkou Vojenského umeleckého súboru kapitána Nálepku. Prvé
spevácke angažmán získala v roku 1967 v Combe Tatra revue. Sólovú
spevácku dráhu začínala v skupine Ľuba Beláka, po nej to bol od roku
1970 orchester Braňa Hronca, kde spievala s Evou Mázikovou. Od roku 1972
vystupovala s vlastnou skupinou HEJ. Jej pohybový a herecký talent sa
naplno prejavil v roku 1972 v televíznej inscenácii operety Mamzelle
Nitouche. V roku 1973 získala striebornú Bratislavskú lýru za pieseň
Chvála humoru, čo bol duet s Karolom Duchoňom. Eva Kostolányiová zomrela
mladá, 3. októbra 1975, vo veku necelých 33 rokov.